Film začína v bode, keď sa končí nakrúcanie posledného celovečerného filmu Jana Švankmajera HMYZ. Otvára sa tak priestor pre svojbytný “parazitný” film, ktorý zachytáva každodenné dianie vo vnútri filmovej i voľnej tvorby Jana Švankmajera a spoločnosti Athanor, v ktorej výhradne vznikajú Švankmajerove filmové diela a výstavy. Film nie je len Švankmajerovým portrétom, ale filmovými prostriedkami oživuje i pre tvorcu zásadnú a neoddeliteľnú bytosť – zosnulú ženu Evu. Tá, spolu s producentom Jaromírom Kallistom, energeticky završuje alchýmickú triádu “zmesi” ATHANORU. Film nekatalogicky bilancuje ich doterajšie myslenie a tvorbu, nie je a ani nechce byť bilančným dokumentom, ale predovšetkým živým, imaginatívnym a hravým situačným filmom. Ukazuje tiež, že aj svetová kinematografia môže vznikať “na kolene” a že prostredníctvom autentického zážitku magického sveta možno zvíťaziť i nad smrťou.